Prečo nižšia inflácia neznamená nižšie ceny

Nižšia inflácia môže priniesť pomalšie zdražovanie, hoci nákup zostane drahší než pred rokom. Rozhoduje rozdiel medzi tempom rastu cien a ich úrovňou. Na jednoduchých výpočtoch vidno, prečo sa staré ceny nevrátia automaticky a prečo ani vyšší príjem nemusí znamenať väčšiu kúpnu silu.

Mení sa tempo, nie východisková cena

Inflácia opisuje všeobecný rast cien tovarov a služieb. Ak jej miera klesne z kladnej hodnoty na nižšiu kladnú hodnotu, ceny v danom porovnaní stále rastú, iba pomalšie. Pokles tempa zdražovania sa nazýva dezinflácia. Pokles všeobecnej cenovej hladiny je deflácia.

Obe slová sa týkajú celkového vývoja. Zlacnenie jedného výrobku preto samo osebe neznamená defláciu, rovnako ako drahšia káva sama neurčuje infláciu celej krajiny. ECB vysvetľuje infláciu cez spotrebný kôš, v ktorom majú položky odlišnú váhu podľa podielu na výdavkoch domácností.

Keď teda správa oznámi, že inflácia klesla, skúste ju v mysli doplniť: kleslo tempo rastu oproti porovnávanému obdobiu. Nehovorí tým, že obchod musí vrátiť cenovky na minuloročnú úroveň. Rozdiel sa dá najlepšie vidieť na tom istom nákupe počas dvoch rokov.

Koľko urobia dva roky zdražovania

Modelový príklad: rovnaký kôš tovarov a služieb stojí na začiatku 500 €. Za prvý rok jeho cena stúpne o 10 % a za druhý o 3 %. Množstvo aj kvalita položiek zostávajú rovnaké. Percentá sú zvolené na vysvetlenie a nepredstavujú slovenskú infláciu v konkrétnych rokoch.

Rast spomalil z 10 % na 3 %, ale nákup nezlacnel. Za druhý rok zdražel o ďalších 16,50 €. Oproti začiatku stojí o 66,50 € viac, teda o 13,3 %. Súčet 10 + 3 by dal 13 %, no druhoročné tri percentá sa už počítajú z vyššej sumy.

Pre nadväzujúce obdobia možno rovnaký výpočet zapísať naraz: 500 × 1,10 × 1,03 = 566,50 €. Každý ďalší rast nadväzuje na cenu po predchádzajúcej zmene. Ak by sa potom cena vôbec nemenila, zostala by na 566,50 €. Nulový ďalší rast ju na 500 € nevráti.

Ani rovnaké percento rastu a následného poklesu sa nevyruší. Cena 100 € po zvýšení o 10 % dosiahne 110 €. Zníženie o 10 % ju dostane na 99 €, lebo tentoraz odčítavate 11 €. Na návrat zo 110 € na 100 € by stačil pokles približne o 9,09 %. Pri percentách vždy skontrolujte, z akej sumy sa počítajú.

Pri údaji o inflácii si overte obdobie

V správach môžete naraziť na medzimesačnú zmenu, medziročnú mieru aj priemernú ročnú infláciu. Odpovedajú na rozdielne otázky:

• Medzimesačná zmena porovnáva cenovú hladinu s predchádzajúcim mesiacom.
• Medziročná zmena za konkrétny mesiac porovnáva tento mesiac s rovnakým mesiacom minulého roka.
• Priemerná ročná inflácia porovnáva priemernú cenovú hladinu celého roka s priemerom predchádzajúceho roka.

Eurostat tieto údaje zverejňuje oddelene. Pri porovnávaní si preto ponechajte rovnaký ukazovateľ, územie aj obdobie. Slovenské číslo a údaj za celú eurozónu nie sú zameniteľné.

Medziročné miery za január, február a marec nesčítavajte ako tri samostatné zdraženia. Každá už porovnáva dvanásť mesiacov a tieto obdobia sa prekrývajú. Na celkovú zmenu medzi dvoma konkrétnymi mesiacmi je prehľadnejšie porovnať hodnoty rovnakého cenového indexu na začiatku a na konci.

Prečo môže medziročná inflácia klesnúť aj bez zlacnenia

Pri medziročnom čísle sa nemenia len dnešné ceny, ale postupne aj základ, s ktorým ich porovnávame. Tento vplyv sa označuje ako bázický efekt. Nie je to oprava štatistiky ani zľava v obchode: do porovnania vstúpi iná minuloročná hodnota.

Ukážme si to na výslovne modelovom cenovom indexe. V januári prvého roka má hodnotu 100, vo februári vyskočí na 110 a potom zostáva rovnaký až do februára ďalšieho roka. Nasledujúci január porovnávate 110 so 100, takže medziročný rast je 10 %. O mesiac neskôr už porovnávate 110 so 110: medziročná zmena je nula. Medziročný rast klesol z 10 % na 0 %, hoci sa aktuálna cenová úroveň neznížila.

Preto je pri titulku o spomaľovaní inflácie užitočné pozrieť aj medzimesačnú zmenu. Tá pomôže odlíšiť dnešný pohyb cien od zmeny porovnávacieho základu. Ani jeden údaj nie je automaticky nesprávny; každý opisuje iný časový úsek. V modelovom príklade sú ceny oproti obdobiu pred skokom stále o desatinu vyššie.

Má návrat k nízkej inflácii vrátiť staré ceny?

Cieľom ECB je inflácia na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Ide o tempo zmeny celkovej cenovej hladiny v eurozóne, nie o prísľub dvojpercentnej zmeny každého výrobku alebo návratu všetkých cien na niekdajšiu sumu.

Pre domácnosť môže byť spomalenie zdražovania užitočné aj bez zlacnenia. Pri rovnakých ostatných podmienkach rastie suma potrebná na rovnaký nákup pomalšie. Samotná správa o nižšej inflácii však ešte neodpovie na to, či si môžete dovoliť viac. Na túto otázku treba do porovnania pridať príjem.

Príjem môže rásť a kúpna sila klesať

Kúpna sila vyjadruje, koľko si za peniaze môžete kúpiť. Samotný počet eur na výplatnej páske preto nestačí; porovnajte rast čistého príjmu s rastom cien za rovnaké obdobie.

Druhý model: čistý mesačný príjem stúpne z 1 500 € na 1 560 €, teda o 4 %. Cena rovnakého spotrebného koša medzitým narastie o 6 %. Nový príjem po prepočte na pôvodné ceny predstavuje 1 560 ÷ 1,06 = približne 1 471,70 €.

Na účet prichádza o 60 € viac, no za celý nový príjem kúpite menej než za pôvodných 1 500 €. Presná percentuálna zmena kúpnej sily v modeli je (1,04 ÷ 1,06 − 1) × 100, čiže približne −1,89 %. Jednoduché odčítanie 4 − 6 dá približný odhad −2 %, nie presný výsledok.

Ako si skontrolovať vlastné výdavky

Oficiálny spotrebný kôš reprezentuje domácnosti ako celok. Vaše rozdelenie výdavkov sa od neho môže líšiť. Domácnosť s autom môže napríklad pocítiť zmenu cien paliva inak než tá, ktorá palivo nekupuje.

Na vlastnú orientáciu si vyberte opakované výdavky a zapíšte pôvodnú cenu, dnešnú cenu a rovnaké množstvo. Pri potravinách sledujte aj hmotnosť balenia, pri službe porovnateľný rozsah. Súčet potom ukáže zmenu nákladov na tento konkrétny výber.

Vyšší účet totiž môže vzniknúť aj väčším nákupom alebo inou skladbou položiek. Ak ste tento mesiac kúpili navyše topánky, celý nárast výdavkov nemôžete pripísať zdražovaniu. Vlastný prehľad nie je výpočtom oficiálnej inflácie; pomôže vám však rozlíšiť, kde sa zmenila cena a kde vaše rozhodnutie či potreba.

Aj tu pomôže malý model. Ak kupujete štyri rovnaké balenia za pôvodné 2 € a nová cena je 2,20 €, porovnateľný nákup zdražel z 8 € na 8,80 €, teda o 10 %. Ak tentoraz vezmete päť balení, zaplatíte 11 €. Rozdiel 3 € oproti pôvodnému nákupu už zahŕňa drahšie balenia aj jeden kus navyše. Nie je to 37,5-percentné zdraženie samotného výrobku.

Do domáceho rozpočtu preto prenášajte konkrétne nové ceny a vlastné množstvá. Celková inflácia poskytne širší obraz, ale účet za nájom či váš týždenný nákup nenahradí. Keď oddelíte cenovú úroveň, tempo jej rastu a zmenu príjmu, správa o nižšej inflácii prestane odporovať tomu, čo vidíte pri pokladnici.

Foto: Jakub Żerdzicki / Unsplash.